Najkrajší darček
Tam, kde sneh pomaly na polia klesá a voda v potôčiku primŕza, tam šteboce za chladného rána malá sýkorka Dorka:
Bol raz jeden malý medvedík, ktorý žil so svojimi rodičmi v brlohu. Mama medvedica sa rada starala o svoje mláďa a vždy mu opakovala, že čistota je pol života:
"Labky si vždy ráno umy
a na zúbky nezabudni!
Ten, kto vždy čistý je,
tomu sa nik nesmeje.
Lebo mláďa špinavé,
bude skoro nezdravé.
Voda tá nás vyumýva,
kto je čistý, zdravý býva."
V jedno ráno sa ale medvedík zobudil veľmi lenivý: "Každé ráno sa dlhú dobu umývam, ale dnes sa mi nechce! A na čo je to vlastne dobré? Odteraz sa už umývať nebudem!" zvolal.
Povystieral sa v postieľke a rýchlo šiel von. Hral sa so svojimi kamarátmi pri rieke. Skákal do blata, behal kade tade a nezabudol sa pováľať po zemi.
Nastal čas obeda a tak sa všetky malé medvieďatá začali umývať v rieke. Náš medvedík sa im spoza trávy vysmieval: "Haha, ja sa nemusím umývať! Veď načo?" povedal a odišiel domov.
Mama medvedica veru nadšená nebola: "Hí! Aký si mi len špinavý! Choď sa rýchlo umyť a dostaneš obed." Malý macko sa ale nechcel umývať: "Nejdem!" povedal vzdorovito.
Mamu medvedicu veru zarmútilo mackovo správanie. Vari nepochopil, aká je čistota dôležitá? Asi musí na to prísť sám, pomyslela si. Nechala ho teda tak. Malý macko sa takto vrátil k deťom.
"Hahaha!" smiali sa mu, "aký si špinavý macko! Čo sa nevieš umyť?" Macko len mykol plecom a ďalej sa hral v tráve. Prišiel večer a tak si ufúľaný medvedík ľahol do postieľky.
Pochopiteľne sa mu nespalo dobre. Celú noc sa prehadzoval, všetko ho svrbelo a hrýzlo. Nastal nový deň. Slniečko svietilo žiarivo a mláďatká sa s radosťou vrhli na spoločné hry. Len medvedík bol akýsi unavený. Pozbieral však všetku energiu a vybral sa von za ostatnými. Keď ho ale ostatné mláďatá uvideli, nikto sa s ním nechcel hrať.
"Prišiel macko, aha!
Umyť sa on zdráha.
Nečuduj sa, že si sám,
keď tvoj zápach vadí nám.
Umyť sa choď rýchlo!
Už sa ti to vymklo.
Špinavý byť veru nie je správne.
Tobôž nie, keď to robíš schválne."
Macko sa nahneval tak, až mal líčka veľké ako balóny. Otočil sa na päte a vybral sa hrať do lesa. "Nepotrebujem kamarátov, zahrám sa sám!" povedal, no v kútiku srdca vedel, že to tak nie je. Celý deň bol smutný, ale umyť sa nedonútil. Nastal večer a macko si ľahol do postele. Zúbky mal špinavé, a celý bol od blata.
Na druhé ráno sa zobudil akýsi nesvoj. Prišla mama medvedica a usúdila, že macko ochorel. Celého ho poumývala, zababušila v postieľke a celý deň mu varila čajík. Dobre vedela, že macko ochorel z toho, že sa neumýval. A už to vedel aj on:
"Prepáč mama, bol som hlúpy,
umývať sa bol som skúpy.
Teraz viem, že čistota,
je naozaj pol života.
Kamaráti sa mi smiali.
A veruže pravdu mali!
Umývať sa budem rád,
zas budem ich kamarát.
Ihneď ako vyzdraviem,
všetučko im rozpoviem.
Je to môj príbeh životný.
Ako vznikol medvedík čistotný."
Napísala a ilustrovala Veronika Kereková
(Neprešlo jazykovou úpravou)
Tam, kde sneh pomaly na polia klesá a voda v potôčiku primŕza, tam šteboce za chladného rána malá sýkorka Dorka:
Bolo raz jedno vajíčko. Volalo sa Fredo. Vajíčko malo rado dobrodružstvo a dobrodružstvo malo rado vajíčko, pretože ho vždy poslúchalo a vyvádzalo všakovaké huncútstva.
Tom miluje Vianoce, sú to jeho úplne najobľúbenejšie dni v roku. Zbožňuje zdobenie stromčeka, vianočné koledy, ktoré znejú celým trhom, jemné chvenie v žalúdku, pred rozbaľovaním darčekov a hlavne sneh. Ten má zo všetkého najradšej. Celý rok sa teší na tieto najkrajšie sviatky roka, na ten skvelý pocit, keď s otcom postavia snehuliaka, na úžasné...