Veľkonočné dobrodružstvo

Bolo raz jedno vajíčko. Volalo sa Fredo. Vajíčko malo rado dobrodružstvo a dobrodružstvo malo rado vajíčko, pretože ho vždy poslúchalo a vyvádzalo všakovaké huncútstva.

V jedno krásne ráno, keď sa aj sama príroda zobúdzala zo zimného spánku, si vajíčko povedalo:

"Idem do sveta a okúsim dobrodružstvo, ktoré tam na mňa čaká!" a s nadšením vykročilo. Prešlo cez lúku plnú poľných kvetov, prebrodilo sa riekou a už-už chcelo vkročiť do lesa, keď v tom začulo akýsi hlas.

"Stoj! Nehýb sa! Ja som dobrodruh Štefan. A ty si kto? Nevidím ťa." povedal povedľa stojací štetec. Bol trochu zavalitý, ale vlasy mal husté ako sa na štetca patrí. Padali mu do očí, preto nevidel. Tak mu vajíčko podalo gumičku, čo ležala obďaleč. Štefan Štetec sa mu nadšene poďakoval:

"Vďaka priateľu!"

"Idem do sveta Štefan Štetec," povedalo vajíčko, "ak chceš, môžeš ísť so mnou."

Štefan Štetec súhlasil a tak spolu s Fredom vajíčkom vyrazili do lesa. Les bol plný zvieratiek všakovakého druhu. Srnky si cupitali pomedzi stromi, zajačiky si len tak hopkali a vtáčiky štebotali:

"Jar sa blíži, jar je tu.

Zime chystá odvetu.

Slniečko má svoju moc,

zajtra príde Veľká Noc!"

Celý les spieval a radoval sa. Len vajce Fredo bolo akési smutné.

"Poďme ďalej za dobrodružstvom!" zvolalo. A tak šli ďalej. Les sa míňal, až dorazili na čistinku.

"Haló? Haló? Je tu niekto?" ozvalo sa spoza kríku. Vajce a štetec sa obzreli za hlasom a uvideli červenú farbu. Sedela si v kaluži farby a nariekala.

"Ja som Farba Vierka. Pomôžte mi a naveďte ma prosím k vode. Som taká špinavá až nevidím."

A tak vajíčko a štetec pomohli Farbe Vierke sa poumývať.

"Ideme do sveta Farba Vierka, chceš ísť s nami?" povedalo vajce. Vierka nadšene prikývla a pridala sa. A tak boli na ceste vajce Fred, štetec Štefan a farba Vierka ako dobrý priatelia. Prešli lúku, les a prebrodili sa riekou, keď tu zrazu začuli vtáčí spev:

"Jar sa blíži, jar je tu.

Zime chystá odvetu.

Slniečko má svoju moc,

zajtra príde Veľká Noc!"

Štefan Štetec a Farba Vierka sa naradostene usmiali, len vajíčko bolo akési smutné.

"Počuj Fredo," zvolal Štefan, "prečo si taký smutný? Čo nemáš rád Veľkú Noc?"

Vajíčko si povzdychlo a povedalo: "Veľkú Noc milujem! Ale smutné som preto, že budem asi jediné nepomaľované vajíčko v krajine. Všetky vajíčka budú zajtra krásne zdobené, len ja nie."

Štefan štetec a farba Vierka na seba veľavýznamne pozreli a ako pribúdali hodiny, naši dobrodružní kamaráti sa pobrali na spánok. Ráno vykuklo slniečko a vajíčko sa prebudilo do krásneho dňa. Pozrelo na seba a nestačilo sa čudovať.

"Priatelia moji! Ja som farebné! Vy ste ma pomaľovali! Ďakujem vám kamaráti!"

Štefan Štetec a Farba Vierka sa usmievali a radovali. "Ty si nám pomohol vajíčko, tak aj mi pomôžeme tebe. O tom je priateľstvo."

A tak tancovali a oslavovali celú Veľkú Noc. Vajíčko bolo šťastné, že okrem Veľkonočného dobrodružstva našlo i niečo dôležitejšie. Pravé priateľstvo.

Napísala Veronika Kereková 

( Neprešlo jazykovou úpraou )