Za lúkami, za lesami, bolo jedno malé mestečko, Prasiatkovo. Žili tam spolu všetky prasiatka z okolia. Rady spolu trávili čas, hrali sa rôzne hry, oddychovali, ale najradšej oslavovali! Ako inak, jedlom. Hostina to bola veľká i naposledy, keď sa prasiatko Ham rozjedlo. Všetci si posadali za jeden obrovský stôl a hodovali.

"Mňam, mňam!" mľaskalo si prasiatko a pustilo sa do jedla. Dobrôt bolo na stole viac než dosť, ale prasiatko Ham jedlo, akoby mu všetko patrilo. Začalo mäsovou bagetou, vyprážaným syrom s hranolčekmi a potom si dalo pizzu. Aby to nestačilo, pustilo sa vzápätí do dezertov. V jednej ruke malo hamburger a v druhej čokoládu. Vanilkovú zmrzlinu si polialo čokoládou a na vrch dalo kopu šľahačky. Jedlo celé hodiny a nevedelo prestať. Jeho kamaráti za nim napokon prišli so slovami:

"Poď sa hrať prasiatko Ham!

Pozri, akú loptu ja mám!

A kde je všetko jedlo?

To ty si ho pojedlo?"

Prasiatko sa začervenalo, ale razom ho to prešlo a pustilo sa opäť do ďalšej dobroty. Nechcelo sa ísť hrať. Len by jedlo a jedlo. Kamaráti sklamaní nechali prasiatko Ham na pokoji. Po chvíli prišla jeho mama:

"Aha, prasiatko Ham,

niečo pre teba mám!

Daj si trochu jabĺčka,

dobré je aj na očká.

Alebo aj mrkvu mám,

s radosťou ti celú dám.

Len už nejedz bezhlavo

a najmä tak nezdravo!

Keď budeš tak veľa papať,

nakoniec ty budeš plakať!

Bruško ťa hneď zabolí

a šarapatu narobí!"

Prasiatko Ham sa opäť začervenalo, ale keď mama odišla od stola znovu sa pustilo do jedla. Už nemalo žiadne zábrany. V tom k nemu priskočil jeho strýko Kvik:

"Hanba je ti prasiatko!

Nie si slušné zvieratko!

Za chvíľu tak priberieš,

že cez dvere neprejdeš!

Choď sa ty radšej hrať,

vonku trochu športovať.

Pohyb, ten radosť dá ti

a s ostatnými skamaráti.

Dobre to my myslíme,

všetci, čo ti radíme.

V zdravom tele je zdravý duch,

tak bež už na čerstvý vzduch."

Strýko Kvik poťapkal prasiatko Ham po pleci a odkráčal z oslavy domov. Prasiatko bolo zahanbené: "Naozaj to myslia dobre," pomyslelo si. Toľko toho pojedlo, až sa mu očká zatvárali. Pažravosť v ňom ho ale prebudila. Začalo všetko dávať do úst. Zjedlo všetko, na čo dosiahlo, dokonca aj z taniera svojim rodičom. Bez hanby sa pustilo do všetkého jedla na stole, až kým nič nezostalo. Všetci len híkali!  Keďže tu už jedlo nebolo, zmyslelo si, že si nájde niečo v lese.

Snažilo sa vyjsť von: "Ale čo to? Akoto?" rozčuľovalo sa. V tom zistilo, že z toho všetkého, čo pojedlo, narástlo a nezmestí sa cez dvere! Až to mu otvorilo oči: "Ja som si nemyslelo, že som až také tučné!" Prasiatko sa rozplakalo a usúdilo, že predsa mali všetci pravdu. Nemalo toľko jedla zjesť a občas sa malo prejsť. Smutne nariekalo. 

V tom ho mama zobudila! Našťastie sa mu to len snívalo! Zaspalo za stolom hneď ako odišiel strýko Kvik. Pozrelo na seba a spokojne usúdilo, že sa nezväčšilo. Jedno si však priznal:

" Priatelia, máte pravdu.

Robil som vám iba hanbu.

Pažravosť ma premohla

a od stola nepohla.

Viem, čo som robiť nemalo!

Napchávalo som sa nezdravo.

Teraz bruško bolí ma,

Jedlo ma v ňom omína.

Idem sa ja radšej prejsť,

nechcem už nezdravo jesť.

Veď v zdravom tele je zdravý duch.

Pôjdem ja na čerstvý vzduch."

A tak aj bolo. Prasiatko Ham síce vedelo, že z jedného prejedenia sa nenafúkne tak, aby sa nezmestilo cez dvere, ale vedelo, že z jedného môžu byť dve, tri, štyri. A potom by bolo nezdravé. Radšej bude poslúchať a zdravo sa stravovať.

Prasiatko sa poučilo

a veľa vecí naučilo.

Že sa nemá prejedať

a zelenine prednosť dať.

Pretože ten, kto zdravý je,

dlho sa aj dožije.

Napísala a ilustrovala Veronika Kereková

(Neprešlo jazykovou úpravou)

Omaľovánka na vytlačenie