Bola raz jedna zoologická záhrada na kraji veľkého mesta. Žila tam opica Alica so svojimi priateľmi v krásnom pavilóne. Všade bola zeleň a veľa lán, na ktorých sa celý deň pohojdávali. Nažívali si tu svorne, radostne, až jedného dňa...

"Zmizli mi banány!" ozvala sa jedna opica, ktorá prišla z prechádzky do pavilónu.

"Aj mne zmizli!"

"Aj mne!" znelo všade navôkol.

Každé ráno sa chodili opice hrať von do výbehu a vždy, keď sa vrátili, našli si sladké banány v postieľkach. Tentokrát tu ale žiadne neboli. Ani tie, čo mali odložené z večera. Rozrušené opice sa zhŕkli a obviňovali sa navzájom: "Uuu! Aaa!" vykrikovali.

Cítili sa u krivdene. Tento hluk pritiahol pozornosť aj najväčšej gorily v ZOO:

"Čo sa to tu porobilo?

Čo tu ten hluk spôsobilo?

Stále sa len hádate

a dôkazy nemáte!"

Opice veľkej gorile všetko vysvetlili.

"Niekto vám zobral banány?

Tak to je zločin poriadny!

Záhada sa musí vyriešiť,

zločinca treba dolapiť!"

A tak sa rozhodli sledovať stopy. Sem-tam našli šupku z banána, ale nikam ich to nedoviedlo. Spoza kríka sa na nich škodoradostne usmieva opica Alica. To ona bola chamtivá a ukradla všetkým banány. Čo vládala zjedla a ostatné ukryla v strome. Prišiel druhý deň a všetko sa zopakovalo. Opice sa sťažovali a hladné nariekali, avšak zlodeja nie a nie dolapiť. Tak to išlo pár dní a nikto netušil, kam sa toľko banánov mohlo stratiť.

V tom však pach nevábny,

všetky tvory privábil.

Niečo tam našli. Vari poklad?

Nie! Hnilé šupky a veľký smrad!

A na kope leží Alica,

banánov má plné líca!

Brucho veľké, prepchaté,

od bolesti nešťastné.

Opičky sa hnevajú,

že ony tu hladujú.

Alica sa prejedla,

aj keď všetky nezjedla.

Chamtivá tá veru je,

pre seba si nahrabe!

Čo nezje, to nechá zhniť,

netúži sa podeliť.

Alica plače, narieka,

že je malá pacientka.

Brucho ju už omína,

keď banány spomína.

Už viac kradnúť nebude,

každému to sľubuje.

A zahanbene dodáva,

že svoj lup porozdáva.

"Viem, lúpiť som nemala!

A ešte som sa prežrala!

Moja chyba, teraz viem,

že kradnúť už nebudem.

Radšej sa vždy podelím,

iným radosť urobím.

Nechcem byť zlá opica,

ale kamarátka Alica!

Napísala a ilustrovala Veronika Kereková

(Neprešlo jazykovou úpravou)

Omaľovánka na vytlačenie