Najkrajší darček

Tam, kde sneh pomaly na polia klesá a voda v potôčiku primŕza, tam šteboce za chladného rána malá sýkorka Dorka:

"Sneh je krásny, veruže,

zabalí každé stebielko trávy,

každý strom, polia, nuže,

malý vtáčik zostáva hladný.

Všetky chutné dobroty,

zahalil bielou perinou,

leto je tomu oproti

hostinou veľkou.

Skúsim ľudí poprosiť,

možno vyslyšia môj hlas.

Oni musia ukončiť

tento hladný čas."

A tak sýkorka Dorka začala spievať na plné hrdielko, aby jej ľudia pomohli. Nikto však navôkol nebol, tak sa rozhodla zaletieť k najbližšiemu oknu.

Ľudia sa v domoch skrývajú pred zimou. Lastovičky odleteli do teplých krajín, malé myšky si našli útulnú skrýš a dokonca aj zvery v lese sa zohrievajú vo svojich brlohoch. Len ona je premrznutá a hladná. Preto začala spievať.

V malej izbičke však Peťko vtáčika vôbec nepočul. Mal dôležitú úlohu. Napísať list Ježiškovi.

"Milý Ježiško. Tento rok som poslúchal, dobré známky som mal, aj rodičom som pomáhal. Preto si prosím na Vianoce bicykel." Prečítal po sebe Peťko, no potom sa zamyslel.

"Len bicykel? Veď som bol dobrý! Môžem si zaželať aj autíčko!" Zvolal nadšene.

"A keď aj autíčko, tak aj kamión! A loptu! A lego! A a a ..." a takto pokračoval, až kým nezapísal celý list. Keď však dal svoje priania prečítať rodičom, tí sa chytili za hlavu.

"Hí! Toľko darčekov? A len pre teba?"

"Áno!" Natešene kýval hlavou.

"Musel by si spraviť veľa dobrých skutkov, aby ti Ježiško dal aspoň polovicu." Povedal ocko a Peťko zosmutnel.

Malá sýkorka Dorka si mohla pľúca vyspievať, ale dnu ju nik nepočul.

Nastalo ráno, deň pred Vianocami a malý Peťko vstával s jedinou myšlienkou:

"Musím spraviť dobrý skutok, aby som si zaslúžil darček. Ale, kde nájdem niekoho, komu treba pomôcť?" Postavil sa k oknu a smutne sa zahľadel na zimnú krajinu.

Vtom mu k oknu priletela malá sýkorka a Peťkovi bolo hneď jasné, čo musí urobiť.

"Je ti zima, však?" Spýtal sa a odpoveďou mu bol sýkorkin spev.

Peťko pootvoril okno, vysypal na parapet zopár omrviniek z raňajok a kúsok jabĺčka.

"Neboj sa, niečo vymyslím." Usmial sa, zatvoril okno a utekal za ockom.

Na ďalšie ráno boli Vianoce. Sniežik jemne poletoval a nachádzal si svoje miesto na stromoch, poliach i lúkach. V domčeku bolo cítiť sladké pečivo, hrali koledy a keď sa ozdobil stromček, Peťko s ockom vyšli von za sýkorkou.

"Nech sa páči, sýkorka, vyrobili sme ti kŕmidlo. Dali sme ti tam slnečnicové semienka a každý deň ti budeme dosýpať."

Kŕmidlo zaveselili na strom a sledovali ako sa sýkorka Dorka raduje.

Preskakovala z jednej nôžky na druhú a zobkala. Popritom im slastne spievala:

"Ďakujem vám, ľudia milí,

veľmi ste ma potešili.

Už viac nebudem hladovať,

môžem sa z Vianoc radovať!"

Chlapček sa uprene zadíval na veselého vtáčika, kútiky úst sa mu nadšene dvihli a v očkách sa zaleskli slzy radosti. Peťka dobrý skutok zahrial pri srdiečku viac, ako hocaký dar, ktorý dostal. Veď každý, kto to skúsil, vie, že urobiť radosť tomu, koho máme radi, je ten najkrajší dar aj pre nás.