V jednom čarovnom lese žili spolu zvieratká všakovakých druhov. Vtáky na stromoch štebotali, srnky si cupitali pomedzi kríky, len jedna ryšavá líška vymýšľala huncútstva. Tak, ako my ľudia, i zvieratá majú svoju olympiádu. Aj ony sú súťaživé. Rady súťažia medzi sebou v plávaní, lezení po stromoch, či behu. Každý rok je to však o tom istom. V plávaní vyhráva šťuka, v lezení na strom väčšinou veverička a najväčšiu silu má medveď hnedý. Preteky vo vzduchu s prehľadom vyhráva sokol sťahovavý a na suchu kôň. Líška vždy odchádza so stiahnutým chvostom. Tentokrát však má svoj plán:

"Konečne sú tu preteky!

Ja vyvrátim zlé klebety!

Vyhrám to a budem víťaz,

vychutnám si ten ich výraz.

Poriadne im ukážem,

ako ja už behať viem.

Viac sa mi smiať nebudú,

na koňa hneď zabudnú!

Len ako to mám vymyslieť?

Podvádzať budem musieť!

Poznám skratku maličkú,

skrátim si to trošičku!"

"Chachacha!" líška zvolala.

Celé si to naplánovala.

Splieta plány, intrigy,

Obavy jej vymizli.

Netušila, že nie je sama,

počula ju vrana Dana!

Tá si tajomstvo nenechá,

keď črtá sa taká neplecha.

Zaletela vrana Dana,

povedať, čo počula sama.

Rozhodcovia však múdry sú,

spravia pascu zložitú.

A tak prišiel deň olympiády. Prefíkaná líška si v noci prezrela trasu, ktorá vedie cez les a vytvorila si skratku. Aby ju aj našla, porozhadzovala po chodníčku čučoriedky. Len tak si labky šúchala od netrpezlivosti:

"Chachacha, dnes vyhrám!

Príručku všetkým dám!

Že podvádzam? Nevadí!

Veď to nikto nevidí."

Povedala líška a pripravila sa na štart.

"Tri, dva, jeden!" zaznel vraní odpočet a všetky zvieratká sa pustili do behu. Líška utekala, ako jej sily stačili. Bola celkom rýchla, ale nie až tak, ako kôň. Ten si veselo cválal s vetrom o preteky. Preto ani na chvíľu neváhala a hneď sa dala na skratku, ktorú si označila na začiatku lesa.

Aby skratku nikto nenašiel, musela každú bobuľku čučoriedky zjesť. Ani sa nenazdala a vyšla z lesa rovno pred cieľom. Samozrejme prvá! S radosťou sa rozbehla a prešla cieľovou čiarou. Ach ako sa len všetci čudovali, že najrýchlejšia v lese je tento rok líška! A ona sa len chichúňala a radovala. Prešla ešte dlhá chvíľa, kým dobehli zvyšné zvieratká. Aj kôň bol prekvapený, ale bral to športovo a malej líške zablahoželal:

"Gratulujem ti líška malá,

dnes si sa vyznamenala.

Musela si tvrdo cvičiť,

keď si chcela rýchlejšia byť."

Povedal kôň a s úsmevom odcupital preč. Po chvíli rozdávali ocenenia. Líška dostala prvé miesto, kôň druhé a vlk tretie. Medaila na líškinom krku však bola akási zvláštna. Bolo na nej napísané: "Prvé miesto v podvádzaní!" Malej líške sa postavili dupkom všetky chlpy. Od hanby by sa najradšej zahrabala pod čiernu zem! Vtom priletela vrana Dana s rozhodcom a povedala:

"Medaila ti krk zdobí,

no radosť ti už nerobí?

Máš čo si si zaslúžila,

sama si sa odsúdila!

Vari nevieš čo sa vraví?

Lož má veru krátke laby!

Klamstvo sa nevypláca,

priateľov tým len strácaš.

Priznaj sa už líška malá,

ako si nás oklamala?

Skratku v lese si si našla?

Čučoriedky si pokradla?

Tými si ju zasypala,

sama si sa nachytala.

Modré ústa veru máš,

už sa za nič neschováš!"

Líška si len smutne oblizoval a papuľku. Veru podvádzať sa jej nevyplatilo. Všetky zvieratká sa jej teraz smejú, že má čo si zaslúžila. Prvé miesto síce vyhrala, ale v podvádzaní! A to nie je žiadna chvála!

Napísala a ilustrovala Veronika Kereková

(Neprešlo jazykovou úpravou)

Omaľovánka na vytlačenie