Bola raz jedna lienka menom Lenka. Lienka to bola veľmi pracovitá, chránila rastliny pred voškami. Lenže to jej nestačilo. Chcela byť viac prospešná a stále sa túžila niečo nové učiť. Farby už ovládala, tak vedela, že chrbátik má červený, aj to, že na krídlach má čierne bodky. Nevedela ale koľko. Rozhodla sa teda naučiť počítať:

"Ja som malá lienka,

volajte ma Lenka!

Bodky si chcem spočítať,

tým svoj mozog rozvíjať.

Ktože ma to naučí?

Ktože je taký zručný?

Do lesa sa vydať musím,

tam šťastie svoje skúsim."

A tak letela lienka Lenka lesom. Všade bolo tichúčko, len šum jesenného lístia jej sprevádzalo let, keď v tom započula čísi hlas:

"Oriešky si ja odložím,

v zime si na nich pochutím.

Musím ich len spočítať,

či mám ďalšie pozbierať."

Vravela si vrana sediac na konári. Lienku Lenku hneď napadlo, že to vrana by ju mohla naučiť počítať. Priletela teda bližšie a riekla:

"Prajem ti vrana, dobrý deň.

Opýtať sa ťa niečo smiem?

Naučíš ma počítať?

Múdre čísla spoznávať?"

Vrana sa len začudovane dívala na malú červenú lienku. Načo by také malé stvorenie potrebovalo vedieť počítať? Pomyslela si. V tom ju ale napadlo niečo prefíkané:

"Naučím ťa počítať,

no pomôžeš mi pozbierať

na zimu chutné oriešky,

či malé čučoriedky."

Malá lienka Lenka sa potešila a hneď sa aj pustila do zbierania. Trvalo to, ale napokon priniesla vrane kopec orieškov a ešte zopár zabudnutých čučoriedok, ktoré medveď v lete nenašiel.

Vrana bola naozaj spokojná. Takto nebude musieť celú zimu len hľadať potravu na poli, ale si tu i tam zahryzne do chutného orieška.

"Ďakujem ti lienka malá,

dám ti, čo som prisľúbila.

Počítať ťa naučím,

Raz-dva ti to vysvetlím!

Jeden, dva, tri, štyri, päť,

Naučíme sa to hneď.

Šesť, sedem, osem, deväť,

učme sa ich naspamäť!

Nasleduje číslo desať

a ním nesmieme prestať!

Na začiatok to však stačí,

život nám to uľahčí."

Lienka si všetky čísla niekoľkokrát zopakovala a usúdila, že počítať do desať je zábavné a jednoduché. Ihneď si spočítala všetky bodky a s radosťou zistila, že na krídlach ich má sedem. Vrane sa pekne poďakovala a od toho dňa, každému koho stretla, s nadšením vravela, že má sedem bodiek. Netrvalo dlho a odvtedy každú lienku volali sedembodková.

Napísala a ilustrovala Veronika Kereková

(Neprešlo jazykovou úpravou)

Omaľovánka na vytlačenie