Za siedmimi horami, siedmimi dolinami a siedmimi jazerami žil malý bobor Bobo. Zo všetkého najviac mal rád kôru zo stromov. Celé dni si ju pochrumkával a popri tom sa kúpal v priezračnom jazierku. Jedného dňa sa však stalo niečo nečakané. Cestou popri jazere sa veľkou rýchlosťou valil kamión. Na tom by nebolo nič čudné, avšak tento bol do plna naložený cukrovinkami. Až tak veľmi, že z neho postupne vypadávali. Uponáhľaný vodič si to nevšimol a tak trielil do mesta ďalej. Zanecháva za sebou veľkú spúšť! Keď sa ale Bobor Bobo v to ráno zobudil, neveril vlastným očiam. Pred ním sa rozprestieral úplne nový cukrovinkový svet. Lízanky ležali na zemi ako podupaná tráva, boli zapichnuté v zemi, ako voňavé kvietky, ba dokonca viseli zo stromov. Bolo to tak nádherné! Lákavé farebné kamienky sa trblietali pod slnečnými lúčmi a len si tak hoveli a čakali, kým ich niekto nezje. A veru sa do nich ihneď pustil aj bobor Bobo. Nikdy predtým nič podobné neochutnal, preto sa nečudujte, že ho sladká chuť farebných cukríkov úplne omámila:

"To je ale sladká chuť!

Už sa nedokážem odtrhnúť!

Pochrúmem ich všetky hneď,

veď sú sladké, ako med."

Bobor Bobo nevedel,

že cukrovinke naletel.

Tá mu vošla do zúbka,

ako do matky skrutka.

Zavŕtala sa mu v ňom

a stala sa hneď pánom!

Bobor Bobo zhíkol v tom,

nastal v ňom veľký zlom.

Zúbok, ten ho zabolel,

už na sladké nemyslel.

"To lízanka je na vine!"

Nadával jej patrične:

"Prečo si ma tak nalákala

A potom bolesť napáchala?

Krásna si a farebná,

no vo vnútri darebná!"

Malý bobor ochká, stoná,

jeho mama preto koná.

Zoberie ho doktorovi,

ten hneď vie, čo sa robí:

"Neboj sa môj maličký,

sadni si do stoličky.

Len otvor ústa, vycer zúbky.

Nemaj zajačie pohnútky!

Zúbok, ten ti opravím,

tvoju bolesť zastavím.

Bude to len malá chvíľka,

pozriem sa ja na to zblízka."

Pán doktor sa zamyslel

a celé si to domyslel.

Čože sa to v zube skrýva?

Lízanka sa naňho díva!

Šarapatu porobila,

celý chrup tým ohrozila!

Našťastie pán zubár,

ten je veľký vtipkár.

Zabával nám bobra Boba,

utieklo to ako voda.

Doktor zúbok opravil,

Boba trochu pobavil.

"No vidíš, nič to nie je.

Zúbky máš krásne biele.

Nabudúce však pozor daj

a lízanke sa vyhýbaj!"

Bobor Bobo je nadšený,

že už ho nič nebolí.

Zubára sa nebojí,

strach to bol zbytočný.

"Budem si už dávať pozor,

veď chcem byť zdravý bobor.

Kôru papať radšej chcem,

lízanke sa rád vyhnem.

Zúbky čistím dvakrát denne,

biele sú a veľmi pevné.

Keď zdravé zúbky v ústach mám,

veľký úsmev každému dám.

Napísala a ilustrovala Veronika Kereková

(Neprešlo jazykovou úpravou )

Omaľovánka na vytlačenie

Najnovšie rozprávky