Čarovné rozprávky

Bolo raz jedno vajíčko. Volalo sa Fredo. Vajíčko malo rado dobrodružstvo a dobrodružstvo malo rado vajíčko, pretože ho vždy poslúchalo a vyvádzalo všakovaké huncútstva.

Tom miluje Vianoce, sú to jeho úplne najobľúbenejšie dni v roku. Zbožňuje zdobenie stromčeka, vianočné koledy, ktoré znejú celým trhom, jemné chvenie v žalúdku, pred rozbaľovaním darčekov a hlavne sneh. Ten má zo všetkého najradšej. Celý rok sa teší na tieto najkrajšie sviatky roka, na ten skvelý pocit, keď s otcom postavia snehuliaka, na úžasné...

Kdesi v ďalekom lese žil malý macko Packo so svojimi medvedími rodičmi. Volali ho Packo, pretože mal jednu labku inej farby, ako druhú. Macko to bol veľmi milý a usilovný. Rád chodil do školy, pretože sa tam veľa čítalo a on knihy zbožňoval. Síce nebol najrýchlejší z triedy, ani najmúdrejší z matematiky, ale zato veľmi rád čítal a vymýšľal si...

Bola jar, tráva sa zelenala a slniečko hrialo každým dňom viac. V jedno také utešené ráno sa narodila ovečka Ela. Bola krásne jahniatko, milé, ale pojašené. Keď v jedno popoludnie mali ísť všetky ovečky na pašu, mama ovca malej Ele musela stále prízvukovať:

Bola raz jedna lienka menom Lenka. Lienka to bola veľmi pracovitá, chránila rastliny pred voškami. Lenže to jej nestačilo. Chcela byť viac prospešná a stále sa túžila niečo nové učiť. Farby už ovládala, tak vedela, že chrbátik má červený, aj to, že na krídlach má čierne bodky. Nevedela ale koľko. Rozhodla sa teda naučiť počítať:

Je horúce septembrové ráno a žirafa Žofia sa teší do školy. Dnes ide prvýkrát do ozajstnej školy s ozajstnou pani učiteľkou. Celé leto sa na školu hrala a snívala o tom, ako si v nej nájde dobrých priateľov a naučí sa veľa nového. Nastal deň D a Žofia preto smelo vkročila do triedy. Pani učiteľka všetky zvieratká usádzala a žirafe...

Na štítoch tatranských vrchov, tam, kde vietor štípe líca a slnko je takmer na dosah, poskakuje kamzík Kiko. Celý život má ten najkrajší výhľad, za ktorým cestujú nemalé masy ľudí z celého sveta. Túžia vidieť Vysoké Tatry a cítiť ten čistý vzduch, pri ktorom sa ich myseľ upokojí a srdcia otvoria. Pretože pobyt v prírode dáva pokoj, pokoru a napĺňa...

Bolo raz jedno veľké mesto, na kraji ktorého bola nádherná zoologická záhrada. Žili tam

Kdesy ďaleko od malebného Slovenska, tam, kde sa všade navôkol rozprestiera bujný tropický les, žije aj papagáj Aro. Na mieste, kde nikdy nevkročila ľudská noha, uprostred divočiny v Afrike.

Kdesi ďaleko od rušného mesta, tam, kde pri prvých lúčoch vychádzajúceho slnka sa prebúdzajú všetky zvieratká, žije malá kravička Evička.

Za siedmimi horami, siedmimi dolinami a siedmimi jazerami žil malý bobor Bobo. Zo všetkého najviac mal rád kôru zo stromov. Celé dni si ju pochrumkával a popri tom sa kúpal v priezračnom jazierku. Jedného dňa sa však stalo niečo nečakané. Cestou popri jazere sa veľkou rýchlosťou valil kamión. Na tom by nebolo nič čudné, avšak tento bol do plna...

Jedného dňa však búrka prišla,

Bola raz jedna zoologická záhrada na kraji veľkého mesta. Žila tam opica Alica so svojimi priateľmi v krásnom pavilóne. Všade bola zeleň a veľa lán, na ktorých sa celý deň pohojdávali. Nažívali si tu svorne, radostne, až jedného dňa...

V jednom čarovnom lese žili spolu zvieratká všakovakých druhov. Vtáky na stromoch štebotali, srnky si cupitali pomedzi kríky, len jedna ryšavá líška vymýšľala huncútstva. Tak, ako my ľudia, i zvieratá majú svoju olympiádu. Aj ony sú súťaživé. Rady súťažia medzi sebou v plávaní, lezení po stromoch, či behu. Každý rok je to však o tom istom. V...

Bol raz jeden Ježko, ktorého všetci volali Jedoš. Na všetko od rána do večera frflal, nadával a sťažoval sa. Keď pršalo, vadila mu voda, ktorá na neho kvapkala. Keď svietilo slniečko vadilo mu teplo, dokonca aj ranná rosa mu prekážala. Nič nebolo pre neho dosť dobré. Až raz, jedného krásneho slnečného dňa stretol malú sivú myš.

V ďalekom lese, tam, kde počuť žblnkot vody a spev vtákov, bola jedna škôlka. Nebola to hocijaká škôlka, ale taká pre malé jašteričky. Tie sa celú zimu hrali v domčeku a celú jar vonku v tráve a na kameňoch. Konečne prišlo leto. Ich prvé. Slniečko už nehrialo nežne na lícach, ale úpenlivo pálilo. Dokonca aj obvykle chladné kamene neposkytovali...

Za lúkami, za lesami, bolo jedno malé mestečko, Prasiatkovo. Žili tam spolu všetky prasiatka z okolia. Rady spolu trávili čas, hrali sa rôzne hry, oddychovali, ale najradšej oslavovali! Ako inak, jedlom. Hostina to bola veľká i naposledy, keď sa prasiatko Ham rozjedlo. Všetci si posadali za jeden obrovský stôl a hodovali.

Bol raz jeden malý kocúrik menom Max. Kocúr to bol veľmi nezbedný a hravý. Celé dni by sa len hral od rána do večera.

V jednom starom strome bývala myšacia rodinka. Otec, mama a tri malé myšky. Jedného dňa mama myš povedala:

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna malá zelená žabka. Volala sa Katka. Celý život snívala o tom, ako vyskočí ponad oblaky a bude vidieť tú nádheru, ktorá nebola dopriata žiadnej bytosti bez krídel. Trénovala skákanie, avšak aj keď sa akokoľvek snažila, tak vysoko nedoskočila.